Všetko sa dá „zrecyklovať“ ,len sa to musíme poriadne naučiť !

Všetko sa dá „zrecyklovať“ ,len sa to musíme poriadne naučiť !

Zväčšujúce sa globálne environmentálne problémy v súčasnosti nútia zamyslieť sa nad ich dôsledkami a súčasne nás nútia hľadať spôsoby a možnosti ako chrániť naše životné prostredie. Dlhodobým a veľmi závažným problémom sú odpady rôzneho druhu, napr. komunálne, priemyselné, bio odpady a pod. Hromadenie odpadov zahŕňa celý rad negatív. Ich riešenie je hľadanie nových možností využitia jednotlivých druhov odpadov.

Odpady vznikajú pri každej ľudskej činnosti, vo výrobnej i spotrebiteľskej sfére. Ich vznik a hromadenie predstave výrazný zásah do životného prostredia. Odpady obsahujú látky, ktoré často ohrozujú prakticky všetky zložky prostredia, napr. kvalitu vôd, ovzdušia a pôdy. Prenikajú do rastlín a cez potravinový reťazec, pričom ohrozujú zdravie a  neraz aj život.

Až keď  vyčerpáme všetky možnosti, ako zabrániť vzniku zbytočných odpadov, uložíme odpadky do komunálneho odpadu. Veľa ľudí už pochopilo, že hádzať všetko do čierneho kontajnera a vyviezť to na skládku nie je najlepšie riešenie.
Aby sa odpad mohol opäť využiť ako druhotná surovina, je potrebné ho najprv roztriediť. Recyklovanie je dnes “in” a preto má väčšina z nás doma pekné farebné nádoby na separovanie odpadu.

Niekto separuje len sklo, noviny a PET fľaše a niekto rozoberie aj obálku z výplatnej pásky, aby plastové okienko zrecykloval osobitne. Štatistiky však hovoria jasne. Slováci recyklujú málo.
Ak by sme vysypali na zem priemernú nádobu na komunálny odpad a ručne všetko „dotriedili“, tak by na skládku poputovali iba 4%. Všetko ostatné by ešte mohlo byť nejakým spôsobom zhodnotené a zrecyklované.

V Bratislave môžete dokonca klasické kovové plechovky a iný drobný kovový odpad hodiť do zmesového odpadu, keďže v spaľovni sa tento materiál následne vytriedi pomocou silných magnetov. Nie však hliníkové nápojové plechovky – tie patria iba do žltého kontajnera na plast. 

Recyklácia je proces opätovného využitia predtým už použitých materiálov a produktov (napr. recyklácia papiera, farebných a ostatných kovov, skla, plastov a pneumatík..) Zabraňuje plytvaniu zdrojov, redukuje spotrebu prírodných materiálov, množstvo uskladnených odpadov a spotrebu energie, čím prispieva k redukcii emisií skleníkových plynov.

Recyklácia teda predstavuje postupy, pri ktorých sa vracajú vzniknuté odpady znovu do výroby, kde slúžia ako surovina pri získavaní nových výrobkov, alebo ako zdroj energie a tepla. 
Recykláciou 100 ton papiera sa ušetrí 1 hektár 100-ročného lesa a recykláciou 1 kg železného šrotu sa ušetria 4 kg rudy. To už stojí za námahu. Taktiež oproti výrobe z primárnych zdrojov sa vďaka recyklácii šetrí aj veľké množstvo energie. Pri skle je to 25%, pri papieri 70%, pri kovoch 74%, pri hliníku 95% a pri plastoch až neuveriteľných 97%.

Slovensko sa zaviazalo, že do roku 2020 zvýši mieru recyklácie zo súčasných 11-13% na 50%. K tomu sa však musíme všetci spojiť a začať v našich domácnostiach. A ako na to? Základom je riadiť sa tzv. recyklačnými symbolmi, ktoré sú uvedené na väčšine výrobkov a obalov.
Označenie materiálu môže byť zobrazené ako číslica v trojuholníku šípok, ako skratka pod trojuholníkom šípok, alebo kombináciou oboch spôsobov.

SKLO

Sklo patrí medzi najstaršie používané materiály a jeho história siaha 3000 rokov do starého Egypta. Vyrába sa tavením z vysoko kremičitého piesku (sklársky piesok), má inertné vlastnosti a jeho výhodou je prakticky neobmedzený počet cyklov recyklácie (ide o dokonalú recykláciu a teda zo starej fľaše sa dá vyrobiť rovnaká nová fľaša).
Sklenené črepy vo výrobe skla nahrádzajú ¼ sklárskeho piesku a znižujú potrebné množstvo energie na roztavenie o 25 %. Na separáciu skla slúžia kontajnery ZELENEJ FARBY.

PAPIER

Papier je veľmi dobre recyklovateľný, ale pri každom recyklačnom cykle sa jeho vlákna skracujú a tak je možné ho recyklovať maximálne sedem krát. Jeho recykláciou šetríme lesy a znižujeme množstvo chemických látok vypúšťaných do ovzdušia pri výrobe. Na separáciu papiera sa používajú kontajnery MODREJ FARBY.

PLASTY

Ich separáciou šetríme primárne zdroje – ropu, a tiež energiu na ťažbu. Nevýhodou je, že recyklácia plastov nie je dokonalá. Z recyklovanej PET fľaše už nikdy nebude PET fľaša.
Plast sa podrví na vločky alebo spracuje na vlákna a použije sa ako prímes pri výrobe lavičky či fleecovej bundy. No tu už je skombinovaný s iným materiálom a preto ho už nebude možné opäť recyklovať.
Čiže ďalší krok je skládka. Na separáciu plastov sa používajú kontajnery ŽLTEJ FARBY. Po ich odvoze nasleduje ešte manuálne dotriedenie na triediacej linke, kde sa oddeľujú PET fľaše, hliníkové plechovky, tetrapaky a kov.

KOVY

Kovové obaly sa dajú veľmi efektívne recyklovať. Najčastejšie sa môžete stretnúť s hliníkom (ALU) v podobe plechoviek od nápojov a železom (FE) v podobe konzerv. Na zber tohto druhu odpadu sa používajú buď samostatné kontajnery ČERVENEJ FARBY, alebo sa zbierajú spoločne s plastom v žltých kontajneroch. V Bratislave môžete dokonca klasické kovové plechovky a iný drobný kovový odpad hodiť do zmesového odpadu, keďže v spaľovni sa tento materiál následne vytriedi pomocou silných magnetov.
Nie však hliníkové nápojové plechovky – tie patria iba do žltého kontajnera na plast. Navyše podľa najnovších informácií už v bratislavskej spaľovni nefunguje termické zhodnotenie tenkostenného hliníka (alobal, hliníkové obaly z čokolády, viečka od jogurtov a podobne), takže tie môžete momentálne zaniesť iba na zberný dvor.

Nápojové kartóny

Tieto obaly sa označujú ako viacvrstvové kombinované materiály – VKM. Na obale ich označuje recyklačná značka C/PAP, kde C znamená, že ide o kombinovaný materiál a za lomítkom sa uvádza materiál s najvyšším podielom. Ich recyklácia je zložitá, keďže sú zložené z viacerých spojených vrstiev (z vonkajšej strany z  papiera, fólie a z vnútornej strany z hliníka). Tieto odpady sa priamo nerecyklujú za účelom získania pôvodnej suroviny, ale materiálovo sa zhodnocujú a vyrába sa z nich napr. stavebný materiál. Najznámejším druhom VKM obalu je TetraPak a PurePak.

Nápojové kartóny sa zvyčajne zbierajú spoločne s plastom do žltých kontajnerov (napr. v Bratislave). Stretnúť sa môžete aj s ich zberom do osobitných oranžových kontajnerov, poprípade so zberom spoločne s papierom v modrom kontajneri.

Ako je to však so všetkým ostatným, čo zvyčajne končí v nádobe so zmesovým odpadom?

Rolky od WC papiera a kuchynských utierok: patria do zmesového odpadu, keďže sú vyrobené z viackrát recyklovaného papiera a už nie je možné ich opäť recyklovať. Ešte lepšou variantou je kompost.

Obal na vajíčka (kartónový): patrí do zmesového odpadu, keďže je vyrobený z viackrát recyklovaného papiera a už nie je možné ho opäť recyklovať. Ak máte možnosť, tak ho radšej skompostujte. Alebo sa inšpirujte na internete a vdýchnite mu nový život.   

Krabica od pizze: patrí do zmesového odpadu alebo do kompostu, keďže ide o silne znečistený papier mastnotou. Môžete prípadne hodiť viečko do kontajneru na papier ak sa pizze nedotýkalo a je čisté.

Zrkadlo: patrí do zmesového odpadu (malé množstvo) alebo na zberný dvor. Nie je to klasické sklo, keďže je zo zadnej strany potiahnuté neoddeliteľnou reflexnou vrstvou.

Termoobal na jedlo: Ak nie je zamastený, tak patrí do žltého kontajneru na plast. V opačnom prípade do zmesového odpadu.

Polystyrén (napr. výstuž z krabice s elektronikou): patrí do žltého kontajneru na plast (malé množstvo) alebo na zberný dvor.

Kelímok na kávu: viečko patrí do žltého kontajneru na plast, samotný kelímok do zmesového odpadu (ide o papier potiahnutý tenkou vrstvou plastu, aby bol vodotesný).

Použitý kuchynský olej: ide o nebezpečný odpad a patrí na zberný dvor. Dá sa odovzdať aj na vybraných čerpacích staniciach Slovnaft alebo napr. na pravidelných sobotných trhoch v Starej Tržnici v Bratislave. Kuchynský olej, ktorý skončí po použití vo výlevke či WC, upcháva potrubie a následne výrazne komplikuje a predražuje čistenie v čističke odpadových vôd. Ak sa takýto olej dostane do prírody, tak má schopnosť znečistiť obrovské množstvo vody (1 liter kuchynského oleja znehodnotí až 1 milión litrov vody).

Použité papierové vreckovky, kuchynské utierky a servítky: sú znečistené a preto patria do zmesového odpadu alebo do kompostu. Nie je možné ich recyklovať.

Baterky (AA, AAA a pod.): zberné nádoby sa nachádzajú v elektroobchodoch a dokonca aj v mnohých supermarketoch.

Batérie a akumulátory: ide o nebezpečný odpad a patrí na zberný dvor.

Elektroodpad: drobné elektrospotrebiče, káble a nabíjačky sa dajú odovzdať v elektroobchodoch. Veľké spotrebiče môžete odovzdať predajcovi pri kúpe nového spotrebiča alebo ho odviezť na zberný dvor.

Toner do tlačiarne: ide o nebezpečný odpad a môžete ho odovzdať na recykláciu napríklad v pobočkách FaxCopy.

Vypálené žiarivky: môžete ich odovzdať v elektroobchodoch, obchodoch so svietidlami alebo na zbernom dvore. Ide o elektroodpad, ktorý obsahuje nebezpečné chemikálie.

Odpady z domácej chémie (farby, rozpúšťadlá, pracie prášky, lepidlá): ide o nebezpečný odpad, ktorý patrí na zberný dvor.

Lieky: všetky nespotrebované lieky (aj načaté) treba odniesť do lekárne, kde sa ich zodpovedne zbavia. Ak by sa dostali na skládku, tak hrozí únik nebezpečných zložiek do prostredia. 

Starý mobil: môžete ho odovzdať v elektroobchodoch alebo u hociktorého mobilného operátora.

Drevo, nábytok: môžete ho odovzdať na zbernom dvore alebo počkať na zvoz veľkorozmerného odpadu vo vašom okolí (obce ho majú povinnosť organizovať minimálne dvakrát ročne).

Drobný stavebný odpad: patrí na zberný dvor.

Bioodpad :je odpad, ktorý je schopný anaeróbneho alebo aeróbneho rozkladu (napr. potraviny, zvyšky jedla, produkty záhradkárov, škrupiny vajec, orechov, potraviny po expirácií, čistiarenské kaly).

Poľnohospodársky a lesnícky odpad: odpady vzniknuté napr. pri ťažbe dreva, stromová zeleň. V poľnohospodárskej živočíšnej veľkovýrobe vzniká tiež značné množstvo tuhých odpadov, napr. slama, tuhá časť výkalov, pochádzajúcich z bezpodstielkového veľkokapacitného ustajnenia dobytka a iné. Táto skupina odpadov je problematická najmä svojím veľkým objemov, ale nie svojím chemickým zložením.

Pneumatiky: patria do pneuservisu alebo na zberný dvor.

Textil, topánky: ak sú ešte nositeľné, môžete ich predať na internetealebo darovať na charitu / do azylového domu. Ak ste vyčerpali všetky tieto možnosti, tak ich môžete hodiť do špeciálnych kontajnerov na textil (Ekocharita, Humana).
Všetko oblečenie musí byť čisté a uložené v igelitových taškách či vreciach. Topánky vždy zviažte šnúrkami do páru. Ak je oblečenie už nenositeľné, môžete sa inšpirovať na internete a skúsiť z neho niečo vyrobiť. Prípadne ho môžete použiť na handry.

Pokladničné bločky: pozor na bločky z termopapiera. Termopapier nie je vhodný na recykláciu, keďže obsahuje plnidlá, ktoré bránia jeho rozkladaniu. Taktiež obsahuje celú radu nebezpečných chemikálií, ako napr. bisfenol A (BPA) a preto sa neodporúča ani jeho kompostovanie.
Patrí teda do zmesového odpadu. A ako spoznáte účtenku z termopapiera? Ak ju dáte na tvrdú podložku, tak do nej viete nechtom urobiť viditeľnú čiaru (podľa typu termopapiera z jednej strany, z druhej alebo aj z oboch strán). Ak niekedy čelíte dileme, alebo sa nachádzate v cudzom meste, tak vám s recykláciou pomôže aj mobilná aplikácia GREENBIN.

Nezabúdajme však, že recyklácia nie je odpoveďou na súčasný problém sveta s odpadom. Jedinou odpoveďou môže byť len znižovanie vyprodukovaného odpadu – aj toho recyklovaného.

© Mgr. Radoslav GONT, Envi-CARE GR s.r.o.